Jdi na obsah Jdi na menu
Reklama
Založte webové stránky zdarma - eStránky.cz
 


Ján Kalinčiak

20. 11. 2009

Životopis 

Pochádzal zo sedliackej rodiny v Hornom Záturčí, kde jeho otec bol evanjelickým kňazom a matka zemankou. Študoval v Záturčí, Necpaloch, Gemeri, neskôr v Levoči a od roku 1839 v Bratislave. O niekoľko rokov neskôr študoval i v nemeckom Halle. Pôsobil ako vychovávateľ a od roku 1846 pôsobil (vďaka Štúrovej intervencii) ako učiteľ filozofie a rektor na gymnáziu v Modre. Od roku 1858 (do 1869) bol riaditeľom na gymnáziu v Sliezskom Tešíne, kde sa stretával s M. M. Hodžom. Po odchode do penzie sa presťahoval do Martina, a stal sa redaktorom mesačníka Orol. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.

Tvorba 

Svojou tvorbou sa Kalinčiak radí do obdobia slovenskej romantickej literatúry. Najväčší vplyv na vývoj Kalinčiakove osobné aj literárne formovanie malo stretnutia so štúrovcami, no najmä samotné priateľstvo s Ľudovítom Štúrom. Jeho vzťahy s ním boli komplikované, počas Štúrovho pôsobenia v Modre v 50. rokoch sa ich priateľstvo utužilo. V posledných rokoch Štúrovho života prepisoval jeho dielo O národných povestiach a piesňach plemien slovanských do češtiny. Avšak jeho prvé literárne diela boli zverejnené v Ústave, kde s nimi vystupoval, no tiež vychádzali v rukopisnom časopise Buben. Základnými témami jeho prvých prác je Slovanstvo, folklór a literatúra, Slovensko v rámci Uhorska. Taktiež zapisoval slovenské ľudové rozprávky a prekladal. Spočiatku písal najmä v češtine, no v roku 1843 mu vyšla prvá báseň v slovenčine, čím sa zaradil medzi prvých autorov, ktorý písali v tomto jazyku. V jeho dielach sa stretávame s hlbokými autorovými rozpormi a ich spôsobmi riešenia, kde nechýbajú aj prvky romantického titanizmu. Tým sa jeho tvorba dá porovnať s inými romantickými básnikmi, ako bol Andrej Sládkovič, no najmä Janko Kráľ. Hlavnú časť jeho diela však tvorí prozaická tvorba, ktorá je najrozsiahlejšou a zároveň najvýznamnejšou časťou slovenskej romantickej prózy. Jeho prozaické diela majú často autobiografické črty a hlavným motívom sú rozpory medzi osobným a nadosobným, láskou a povinnosťou, zákonom a jeho porušením z „vyšších“ dôvodov, pričom hrdina má osobný pocit neviny.

Dielo 

Básne 

  • 1842 - Králův stůl (vyšlo v časopise Tatranka)
  • 1843 - V lúčivom zasadnutí 17. júna 1843
  • 1843 - Velebnému otcovi Slovákov Jánovi Hollému na deň jeho mena 1843 24. júna
  • 1846 - Bojovník, báseň, ktorá zľudovela (vyšlo v časopise Nitra)
  • 1846 - Krakoviaky (vyšlo v časopise Nitra)
  • 1846 - Márii od Jána (vyšlo v časopise Nitra)
  • 1847 - Pozdravenie (vyšlo v časopise Nitra)
  • 1847 - Rada (vyšlo v časopise Nitra)
  • 1847 - Moja mladosť (vyšlo v časopise Nitra)
  • 1847 - Smutný pohrab (vyšlo v časopise Nitra)
  • Legenda o hlavatém Fríckovi
  • Králik
  • Pěvec
  • Šuhaj zabitý
  • On parlera de sa gloire
  • Na Silvestra, rukopis
  • Túženie, rukopis
  • Triolety, rukopis

Humoreska 

Povesti 

Iné diela 

  • 1841 - Cesta na knížecí pole (vyšlo v časopise Buben)
  • 1841 - Poslední počestnosť spící dýmky (vyšlo v časopise Buben)
  • 1847 / 1848 - Serbianka, poviedka zo srbsko-tureckých bojov (vyšlo v časopise Orol tatránski)
  • 1862 - Vlastný životopis (vyšlo v časopise Lipa)

Stratené diela 

  • Lenka Turzovna, povesť
  • Matúš Trenčiansky, povesť
  • Stará matka, povesť

Teória a kritika 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář